Každý tvor na Zemi potrebuje spánok – je to časť dňa kedy dochádza k hlbokej regenerácii, obnove buniek a tkanív nášho tela, aby sme ďalší deň mohli začať opäť plnými silami a sviežou mysľou. Je to nevyhnutná premena tlmiaca naše vedomie v ktorej mozog zostáva činný – usporiadava, triedi a vyhadzuje nazbierané informácie či spomienky počas dňa.
Nespavosť sa preto podpisuje nie len na únave, ale aj na rade ďalších funkčných porúch fungovania nášho tela. Nekvalitný spánok zhoršuje stav našej nálady a máme väčší sklon k úzkostiam. Dlhodobé spánkové poruchy môžu viesť až k zvýšenému riziku Alzheimerovej choroby, degeneratívnym zmenám mozgu, kognitívnym poruchám, obezite atď. Menej ako 6 hodín spánku prispieva k vzniku psychózy, depresie a cievnej mozgovej príhody. Pacienti, ktorí trpia menej závažnými formami spánkovej deprivácie však málokedy vyhľadajú pomoc lekára či terapeuta. Po liekoch na nespavosť častejšie štatisticky siahajú ženy a ľudia po dosiahnutí 50. roku života. V roku 2016 sa v Amerike tržba týchto liečiv a analýz spánku vyšplhala až na 66 miliárd dolárov čo svedčí o alarmujúcom stave výskytu pacientov, ktorý trpia rôznymi formami nespavosti. Takmer polovica dopravných nehôd je spôsobená zlým spánkom.
Nespavosť a biologické hodiny
Predstavme si fungovanie nášho tela cez tzv. biologické hodiny v západnej medicíne viac známe ako cirkadiánny cyklus tela – riadený párovými suprachiasmatickými jadrami. Čínska medicína vníma deň cez bipolaritu yinu a yangu, tzv. pasívna a aktívna časť dňa. Toto delenie v oboch prípadoch súvisí so striedaním dňa a noci, mierne posuny súvisia aj s dopadom radiácie slnečného žiarenia v súvislosti s ročným obdobím (v lete je dlhšia yangová a v zime yinová časť dňa). Naše telo dostáva cez sietnicu informáciu o tom, v akej intenzite počas dňa žiari svetlo (najmä odtiene modrého spektra) a nastavuje si podľa toho režim spánku. Ak sa už po 20:00 vystavujeme silnejšiemu svetlu – to platí aj cez elektronické zariadenia, môže sa náš spánok neprirodzene odďaľovať.
Paralelu môžeme vnímať aj cez fungovanie nášho hormonálneho systému, ktorý nás udržuje v bdelom aktívnom stave – cez produkciu kortizolu (yang) a naopak melatonínu (yin), ktorý nám umožňuje spánok a regeneráciu. Oba však musia byť v relatívnej rovnováhe – iba tak sa počas dňa budeme cítiť energicky a v noci budeme môcť hlboko zaspať.
Čo spôsobuje nespavosť?
Pohľad západnej medicíny
Nespavosť spadá pod poruchy nervovej sústavy (vegetatívno-cievna dystónia, neurasténia, klimaktérický syndróm atď.) a lieči sa najčastejšie predpísaním upokojujúcich liečiv, tzv. trankvilizérov. Pri dlhodobom užívaní však hrozí riziko závislosti. Nie vždy je nespavosť diagnostikovaná ako primárna príčina – môže byť len sprievodným symptómom iných chronických chorôb. Napríklad v prípade diagnózy obštrukčného spánkového apnoe sa pacienti v dôsledku zastavenia dýchania môžu budiť aj viac ako 100krát za noc.
Pohľad čínskej medicíny
V knihe Huangdi Neijing (Vnútorný kanón žltého cisára), považovaná za základnú doktrínu čínskej medicíny a v diele Dr. Zhang Zhongjing-a Shang Han Lun a Jin kui Yao Lue sa príčiny nespavosti rozdeľujú do niekoľkých kategórií. V prvom rade rozlišujeme vonkajšie a vnútorné príčiny. Pod vonkajšími príčinami rozumieme vplyv faktorov Re – tepla, Han – chladu, Shi – vlhka, Shu – letná horúčava, Zao -sucho. Týchto šesť typov škodlivín môžu vyvolať zranenie piatich Zang (plných) orgánov a viesť k patológii kvality či režimu spánku. Vnútorné príčiny delíme do piatich základných kategórií a pri liečbe je nevyhnutné určiť, o aký typ nespavosti ide.
- Pečeňový oheň obťažuje srdce (Gan Huo Rao Xin)
Tento typ nespavosti sa prejavuje nočnými morami, podráždenosťou, bolesťami hlavy, nervozitou, suchom až horkosťou v ústach. Pacienti môžu trpieť závratmi či hyperémiou.
- TAN (hlien) a Re (horúčavosť) obťažujú srdce (Tan Huo Rao Xin)
Pacienti s týmto obrazom pociťujú tlak a plnosti na hrudi, pocit ťažkej hlavy, majú smutnú náladu počas celého dňa a môžu mať sklon s žalúdočnej nevoľnosti.
- Oslabená slezina a srdce (Xin Pi Liang Xu)
V tomto prípade sa pacienti budia krátko po zaspatí a nedokážu dlhšie zaspať. Majú veľké množstvo snov, sú zábudliví, celkovo aj počas dňa unavení, majú ochabnuté svalstvo a celkovo vykazujú nedostatok iniciatívy a aktivity. Môžu mať aj kašovitú stolicu, zvýšené nafukovanie, závrate, bledú tvár a mžitky pred očami. Tento typ nespavosti je klinicky častý.
- Rozpojenie väzby srdce – obličky (Xin Shen Bu Jiao)
Pacienti môžu byť už pri zaspávaní nekľudní, majú často veľké množstvo snov a pociťujú návaly tepla aj s potením. Často majú v noci sucho v krku a potrebu napiť sa vody, u mužov dochádza k nočným polúciám.
- Oslabená Qi srdca a žlčníka (Xin Dan Qi Xu)
Pri tomto type pacienti môžu zažívať fóbie, strach spať sám (často u detí), slabosť, rýchla unaviteľnosť. V spánku sú pacienti nekľudní a vykazujú celkovú slabosť.
V praxi nie je jednoduché určiť presnú príčinu nespavosti. Častokrát sa jednotlivé obrazy prelínajú a do liečby vstupuje celkový zdravotný a psychický stav pacienta. Z uvedených dôvodov je preto nevyhnutné, aby príčinu určil podľa komplexnej diagnostiky terapeut TČM. Po stanovení diagnózy sa nasadzuje na mieru vyrobená bylinná zmes z čínskych liečiviek, prípadne je indikovaná iná forma terapie.
Zaujímavosti fungovania biologických hodín tela
- Najnižšiu teplotu tela priemerne namieriame o 4:30 ráno, najvyššiu o 19:00
- Najvyššiu produkciu testosterónu a ranného libida dosahujeme o 9:00
- Najvyššiu kardiovaskulárnu a svalovú výkonnosť má telo o 17:00
- Najvyšší tlak máme okolo 18:30
- Sekrécia melatonínu začína o 21:00 a končí 7:30
- Popoludní okolo 14:00 sa tvorí najviac serotonínu (stabilizátor nálady)
- Vrchol večerného libida a alergický reakcií je okolo 22:00
- Najbystrejšie logické uvažovanie (závislosť na hladine kortizolu) je doobeda medzi 10:00-12:00
- Najhlbší spánok máme po polnoci medzi 1:00-4:00
- Ak zažijeme traumatickú udalosť – nemali by sme ísť bezprostredne po nej spať. Mozog bude mať menšiu tendenciu uložiť si spomienku do dlhodobej pamäti a zníži sa riziko vzniku post traumatického syndrómu.
- V štvrtej spánkovej fáze sa činnosť mozgu príliš nelíši od kómy či mozgovej smrti
Autor článku: Mgr. Lucia Košíková